SLOBODA, slovo na sedem písmen. Slovo tak vzácne a krehké. Práve v tento deň si ju treba pripomínať. Nie je ľahké ju získať, ale je ľahké ju stratiť. My sme sa snažili našim žiakom ukázať, aké je to žiť v neslobode. Ako to vyzeralo v škole, ale aj v bežnom živote. Na chvíľku sme sa preniesli aj do roku 1989. Mnohí prišli v retro oblečení a priniesli veci, ktoré sú už dnes raritou. So staršími žiakmi sme si spravili aktivitku, čo dnes môžu robiť, nosiť a vtedy by to bol problém. Symbolicky sme si zapálili papierové sviečky odvahy - za slobodu prejavu, úprimné priateľstvo, možnosť cestovať, slobodne vyznať svoju vieru... Pozerali sme filmy, ktoré opisujú túto neľahkú dobu, zahrali sme si hry, ktoré hrávali naši rodičia aj starí rodičia. Niektorí žiaci nacvičovali spartakiádu a chvíľku sme si zatancovali aj na retro diskotéke, o ktorú sa postaral DJ Chvojka z Martina. Ďakujeme, že prišiel a dotvoril atmosféru časov minulých. Na záver nám pani učiteľka Malka zaspievala nádhernú pieseň od Marty Kubišovej, ktorá sa niesla námestiami v novembri 1989 a nesie sa aj dnes. Nesmelo chýbať ani štrnganie kľúčmi. Sloboda, slovo na sedem písmen. Slovo tak vzácne a krehké...