Neviem zvoliť výstižnejšie slovo, ktorým by som vyjadrila hĺbku svojej vďaky. Hoci stále nie je vyhrané, chcem všetkým vyjadriť svoju neskonalú vďaku, pretože v uplynulom náročnom čase ste stáli na našej strane. Ďakujem teda:
- svojim kolegom – pedagogickým zamestnancom, ktorí dokázali trpezlivo pracovať so žiakmi spoza displeja počítača a popri tom pružne reagovať na neustále zmeny, vzdelávať sa a aktívne navrhovať riešenia v tomto komplikovanom období,
- svojim kolegom – nepedagogickým zamestnancom, ktorí tichučko z úzadia zabezpečovali všetok servis potrebný k prekonaniu týchto neľahkých chvíľ, vždy ochotne a spoľahlivo,
- rodičom našich žiakov, ktorí bravúrne posilnili naše učiteľské pozície v domácnostiach, spolupracovali s nami a, často aj proti vlastnému presvedčeniu, podnikli kroky, aby sme mohli s deťmi pracovať naživo,
- našim skvelým žiakom, ktorí často museli prekonať svoju pohodlnosť a zväčša zodpovedne komunikovali so svojimi učiteľmi. Dokázali nám, že je v nich veľký potenciál a snaha posúvať sa je u nich väčšia ako vlastné pohodlie,
- zriaďovateľovi školy, hlavne pani starostke, ktorá vždy vypočula naše požiadavky, výdatne nám pomáhala so zabezpečením testovania a celého priebehu vzdelávania, v žiadnej situácii nás nenechala v štichu.
Zvlášť ďakujem rodičom a dobrovoľníkom z testovacieho tímu, ktorí svoje voľné chvíle venovali verejnosti. Nie vždy mali jednoduchú úlohu, práca s ľuďmi je predsa len mimoriadne náročná, no nikdy sa nesťažovali a vždy boli poruke.
Som naozaj hrdá a vďačná osudu, že mi doprial byť súčasťou veľkej rodiny – Turie.
Henrieta Adámyová, riaditeľka školy
