Čie sú tie ruky lásky, čo vedú zo srdca?
Oči, čo porozumenie so mnou majú?
A ten hlas, čo riekne ľúbim ťa...
Naveky v našich srdciach zostávajú.
Kto ma ráno do školy budí?
Tvár, ktorá mi pomôže v núdzi.
Ruky nežné, úsmev hravý,
užite si svoj deň, milé mamy.
Ďakujem ti za bezbrehú trpezlivosť,
za semienko dobra, čo si do mňa vsiala,
chvíle s tebou, sú naozajstná radosť,
vďaka za láskavosť, čos do vienka mi dala.
Dopraješ mi takmer všetko,
čo v mojich očiach vidíš.
Príjemná je pre mňa každá chvíľa s tebou,
veď len v tvojej prítomnosti viem byť vždy sám sebou.
Vždy sa o mňa s láskou staráš,
svoje srdce na dlani mi dávaš.
Nejde to so mnou vždy jednoducho,
a zaslúžim si občas poza ucho.
Pomoc už teraz veľmi nepotrebujem,
ale za všetko ti zo srdca ďakujem.
Moja milá mamička,
ďakujem Bohu za teba,
nech si stále zdravučká,
ver, raz pôjdeš do neba.
Jedným slovom vyjadriť to nejde,
ako veľmi si vážim, že si tu.
V tvojom objatí ma vždy všetko prejde
a smútok hodím rýchlo za hlavu.
Bezpečie, lásku a hojnosť,
to všetko pri tebe cítim.
Dávaš mi pri všetkom voľnosť
aj motýľa vďaky pre teba dnes chytím..
Ty si tá, ktorá radosť a nehu nám rozdáva,
tá, ktorá aj v zlom pri mne stojí.
Vidím ti do duše, aj keď to najavo nedávaš,
a verím, že všetko nepokojné sa zahojí.
Dávate nám život krásny, mamy.
naplnený je množstvom nádejí.
Vyslovujem dnes pre vás mnoho prianí,
aby váš život bol stále nádherný.